—Apre uit ane san jijman ak jiri, tribinal kriminèl ak jiri yo rekòmanse fonksyone nan jiridiksyon Pòtoprens depi lendi 27 jiyè 2026. Aktivite sa a antre nan kad efò pou diminye kantite moun k ap rete twò lontan nan prizon anvan yo jije yo.
Odyans yo ap fèt nan sant jidisyè espesyalize Fragneau-Ville, nan Delmas 75. Gen sèt dosye ki sou lis pou trete anvan vakans jidisyè yo. Komisè gouvènman an anonse yon sistèm wotasyon pou pèmèt jijman yo kontinye menm pandan peryòd vakans lan.
Pami dosye ki sou tab la, gen asasina polisye Michel Nathanielle Megine, ki te mouri an 2024 nan Delmas 75. Genyen tou lòt dosye tankou omisid envolontè ak zafè vyòl, kidnaping ak vòl ame.
Responsab jidisyè yo estime rekòmanse pwosè sa yo ap ede akselere tretman dosye kriminèl yo epi redui detansyon prevantif ki dire twò lontan.
Repriz pwosè ak jiri sa yo reprezante yon etap enpòtan pou sistèm jistis ayisyen an, avèk objektif pou rann jistis penal la pi efikas.
—Gouvènman ayisyen an siyen yon akò ki defini kad legal Fòs Represyon Gang yo (FRG) pou pèmèt deplwaman fòs sa a nan peyi a. Minis Afè Etranjè ak Kilt yo, Raina Forbin, ansanm ak reprezantan espesyal FRG a, Jack Christofides, te siyen dokiman an nan Pòtoprens.
Akò a fikse dwa, devwa, privilèj ak iminite FRG a pandan li ap fè misyon li, dapre lwa entènasyonal yo. Daprè otorite yo, fòs sa a pral ede enstitisyon ayisyen yo konbat gwoup ame yo, amelyore sekirite, fasilite sikilasyon moun ak machandiz, ede distribisyon èd imanitè epi kreye bon kondisyon pou pwochen eleksyon yo.
Siyati akò a fèt nan yon moman kote peyi a ap chèche amelyore sitiyasyon sekirite a. Konsèy Elektoral Pwovizwa a (KEP) te pibliye menm jou a kalandriye elektoral 2026-2027 la, pandan li fè konnen sekirite ak mwayen finansye yo se kondisyon enpòtan pou eleksyon yo fèt.
Jack Christofides presize FRG a pral respekte souverènte Ayiti ak prensip lwa entènasyonal yo. Li di akò a pa vle di fòs la ap gen dwa aji san kontwòl, paske li ap rete anba mekanis responsabilite ki prevwa nan manda li ak anba siveyans Konsèy Sekirite Nasyonzini.
Siyati akò sa a reprezante yon etap enpòtan pou mete FRG a an aplikasyon. Rezilta li ap mezire selon kapasite li genyen pou ede diminye ensekirite sou teren an.
—Madi 28 jiyè 2026 la, 61 sitwayen ayisyen ki te rapatriye soti Bahamas rive nan Ayewopò Entènasyonal Kap Ayisyen. Otorite ayisyen yo te resevwa yo nan kad yon pwogram asistans pou moun ki retounen nan peyi a.
Gwoup la te gen ladan l 46 gason ak 15 fanm. Minis Kondisyon Fanm ak Dwa Fanm yo, Pedrica St Jean, ansanm ak Biwo Nasyonal Migrasyon (ONM), te patisipe nan resepsyon an.
Chak moun rapatriye te resevwa yon èd finansyè pou ede yo satisfè bezwen debaz yo nan premye jou apre retou yo. Otorite yo mete an plas tou yon sipò medikal ak sikolojik avèk Ministè Sante Piblik ak Popilasyon an pou ede yo reprann lavi yo.
Pou fanm ki pa gen kote pou yo rete oswa ki pa soti Kap Ayisyen, yo prevwa yon lojman tanporè pou pwoteje yo. Tout 61 moun yo te resevwa manje cho lè yo te rive.
Operasyon sa a fè pati lòt aksyon rapatriyman Ayisyen ki soti Bahamas. Otorite yo di yo kontinye bay moun ki retounen yo akèy, asistans ak oryantasyon.
—Ministè Edikasyon Nasyonal ak Fòmasyon Pwofesyonèl (MENFP) lanse Estrateji Nasyonal Sante Mantal nan Milieu Lekòl (SNSMMS) pou ede elèv ayisyen ki afekte pa kriz sekirite ak kriz imanitè a.
Estrateji sa a fèt an kolaborasyon ak plizyè enstitisyon leta. Li vize prevni pwoblèm sante mantal, akonpaye elèv ki nan sitiyasyon frajil, epi mete sèvis sipò espesyalize nan lekòl yo.
Nan kad aplikasyon pwogram nan, MENFP anonse rekritman 25 fòmatè ak 50 fasilitatè nan sante mantal pou ede mete estrateji a an plas nan tout peyi a.
—Fen pwogram TPS pou Ayisyen Ozetazini kapab gen gwo konsekans sou ekonomi ameriken ak sou lavi plizyè santèn milye fanmi. Dapre done yo, Ayisyen ki te anba TPS kontribye anviwon 5.9 milya dola ameriken chak ane nan ekonomi Etazini. Nan Florid sèlman, kote anviwon 158,000 benefisyè TPS ap viv, kontribisyon yo rive prèske 1.5 milya dola chak ane.
Anviwon 93,000 Ayisyen ap travay nan sektè enpòtan tankou agrikilti, otèl, restoran, lojistik, sekirite ak swen sante. Si yo pèdi otorizasyon travay yo, sa ka lakòz mank travayè nan domèn sa yo, selon AP.
Fen TPS la kapab afekte tou anviwon 50,000 timoun ameriken ki gen omwen youn nan paran yo ki te benefisye pwogram nan. Anplis sa, gen enkyetid sou posiblite pou gen ekspilsyon apre desizyon Tribinal Siprèm lan ki te pèmèt administrasyon Donald Trump mete fen nan pwoteksyon sa a.
Ronald André
📲 Rejoignez Le Quotidien 509
Recevez nos dernières nouvelles directement sur votre téléphone via notre chaîne WhatsApp officielle.
🚀 Rejoindre la chaîne WhatsApp

